Kura pazurem

Od nepamäti som zbožňovala písanie. Preto školské začiatky neboli pre mňa utrpením, ale skvelou hrou. Už v základnej škole som si vymýšľala rôzne fonty, ktoré som potom potom používala, keď bolo treba niečo vyzdobiť alebo vytvoriť plagát, oznam či príspevok do školskej kroniky. Milujem ručné písmo a som rada, že patrím k tým "skôr narodeným", ktorých učili že písmo nás učí trpezlivosti a sústredenosti, vypovedá o charaktere človeka a jeho momentálnych náladách a stavoch.

Písali sme nielen v škole, ale aj doma. Pravidelne sme ručne prepisovali kuchárske recepty, viedli sme si herbár, zaznamenávali údaje o počasí. Všetko sa písalo ručne. Knižnice boli plné detí i dospelých a vždy sme v nich našli čo sme hľadali. Aj keď pomalšie ako v dnešných časoch Googlemánie, malo to svoje pozitíva - prechádzka do knižnice, osobný kontakt s ľuďmi, skvelá atmosféra, užitočne strávený čas a predovšetkým množstvo úsmevov. Doma sme potom čítali a vlastnoručne (a hlavne vlastným rozumom) pripravili výťah z kníh do školy. Nikto nepoužíval ctrl+c a ctrl+v, a každý každému poradil. Áno, dnes žijeme rýchlejšie, a aj tak na seba nemáme čas, hoci nám ho má vďaka technike zostať oveľa viac. Minúta predsa trvá stále 60 sekúnd. Využime aspoň tú jednu, aby sme venovali úsmev a pozdrav okoloidúcemu. Možno práve na to čaká. A píšme. Napíšme list, pohľadnicu alebo aj scenár. Ručne. S láskou.

Od zawsze uwielbialam pisac. Dlatego szkolne poczatki nie byli dla mnie cierpieniem, lecz swietna zabawa. Juz w podstawowce wymyslalam rozne fonty, ktore pozniej uzywalam do ozdabiania, tworzenia plakatow, uwag lub wkladow w kronike. Kocham reczne pismo i ciesze sie, ze jestem z generacji "wczesniej narodzonych", ktorym bylo tlumaczone, ze pismo jest wazne, bo uczy nas cierpliwosci i koncentracji, wypowiada o charakterze czlowieka, o jego aktualnym stanie oraz nastrojach. Pisalismy nie tylko w szkole, a w domu. Prawidlowo recznie pisalismy przepisy kulinarne, robilismy zielniki, zapisowalismy dane pogody. Wszysko pisalismy recznie. Biblioteki byly pelne dzieci i doroslych, zawsze znalazlismy, czego szukalismy. Chociaz powoli niz w czasach dzisiajszej Googlemanii, jednak mialo to pozytywa - spacer do biblioteki, kontakt osobisty z ludzmi, wspaniala atmosfera, pozytecznie spedzony czas i przedewszystkim duzo usmiechow. W domu pozniej czytalismy i wlasnorecznie robilismy wyciag z ksiag. Nikt nie uzywal ctrl+c oraz ctrl+v, kazdy poradzil kazdemu. Tak, dzisiaj zyjemy szybciej, a jednak nie mamy czasu dla innych, choc mialby nam jakis zostac. Minuta przeciez trwa ciagle 60 sekund. Uzyjmy choc ta jedna do podarowania usmiechu i pozdrowienia przechodniom. Moze wlasnie na to czekaja. I piszmy. Napiszmy list, kartke lub moze scenariusz. Recznie. Z miloscia. 

XXXXXXXXXXXXXXX

A ak sa chcete aj výtvarne prejaviť na túto školskú tému, na blogu ArtGrupa ATC prebieha práve výmena ATC "Jak kura pazurem" (vo voľnom preklade je téma totožná s naším prirovnaním "Škriabeš ako kocúr!"), ktorej vyzývateľkou je Jola.

Ja som sa pohrala s kartičkami takto:

Jezeli chcecie pokazac jak tworzycie na ten szkolny temat, to na blogu ArtGrupa ATC ruszylo wlasnie wyzwanie na temat "Jak kura pazurem", ktore prowadzi Jola.

Ja bawilam sie z ATC tak:

A takto vyzeralo písmo mojej babičky dávno-dávno.

I tak wygladalo pismo mojej babci dawno temu.