pondelok 20. marca 2017

Patchwork card


Ahoj všetkým!

Dúfam, že prežívate pekný predjarný deň, i keď ja mám práve Vianoce. Áno, ide o marcovú výzvu vianočných pohľadníc na Rogatom blogu, kde je témou patchwork. V živote som s týmto prvkom nepracovala a hoci som vždy zbožňovala geometriu, pravidelne naukladané útvary sa akosi priečia môjmu oku. Vybrala som si teda pracovať po svojom. Pohľadnicu som urobila síce vianočnú, ale v surovom industriálnom štýle. Imitácia plieškov spojených nitmi mi vlastne pripomína tiež patchwork. Ako sa to pozdáva vám?


Cześć wszystkim!

Mam nadzieje, ze spedzacie piekny przedwiosenny dzien, choc ja wlasnie mam Swieta Bozego narodzenia. Tak, chodzi o marcowe wyzwanie na Rogatym, gdzie tematem jest patchwork. W zyciu z tym elementem nie pracowalam i choc ja zawsze uwielbialam geometrie, jakos tak regularnie poukladane ksztalty nie sa lagodne dla moich oczy. Wybralam wiec pracowac po swojemu. Chociaz kartke stworzylam swiateczna, jest ona w surowym industrialnym stylu. Imitacja blaszek polaczonych nitmi przypomina mi bardzo patchwork. Jak sie wam wydaje?






streda 15. marca 2017

ATC Sun


Slnko. Ako veľmi teraz po ňom túžime! Zdravé lúče slnka nás nabíjajú energiou, chuťou vydať sa znova do prebúdzajúcej sa prírody. Ach, už aby to bolo! A hoci je zima mojím obľúbeným ročným obdobím, teším sa na jar. Prináša vždy zmenu, niečo nové, niečo inšpirujúce. A to mám rada. Na blogu ArtGrupa ATC Matilde privoláva jar témou "Sun". Skúsila som  tentokrát vytvoriť kartičky abstraktné, mne však to teplo maximálne pripomínajú. A vám?

Slońce. Jak bardzo teraz go pragniemy! Zdrowe promienie sloneczne dadza nam energie do zycia, cheć pospacerować na lonie natury. Ah, zeby juz to bylo! I choc moja ulubiona pora roku jest zima, ciesze sie na wiosne. Zawsze przynosi zmiany, coś nowego, coś inspirujacego. I tego lubie. Na blogu ArtGrupa ATC Matilde wzywa wiosne tematem "Sun". Spróbowalam tym razem stworzyć abstrakcyjne ATCiaki, ktore bardzo przypominaja mi slońce. I wam jak sie wydaje?





piatok 3. marca 2017

Pár slov, s ktorými nemusí každý súhlasiť...




Chcem dnes niečo napísať. Napísať o trpezlivosti a radosti. O šteklivom pocite, keď človek otvára obálku. A aj o tom, ako sme zabudli triediť umenie a gýč.



Začnem svojou úvahou. My, ľudia, sme často nenásytní.. Nestačí nám to, čo máme, potrebujeme vlastniť všetko zo všetkého. A to, ako vieme, nie je možné. Prakticky, finančne, mentálne, emocionálne. Žiadny človek nie je dokonalý. A každý má svoje prednosti a nedostatky. Často sa ale stáva, že si ich zamieňame. Nedostatky uprednostňujeme, vyzdvihujeme a naopak, nehľadáme alebo si nevšímame svoje prednosti. Svoj talent. Svoje pozitívne vlastnosti. Namiesto toho intenzívne pracujeme na vyšperkovaní zbytočností. Prejdem rovno k scrapbookingu. Berieme si na rohy do radu všetky súťaže, výzvy, vymieňačky, žiadosti do design team-ov, bezhlavo nakupujeme, najlepšie každý druh vo všetkých farbách. Projektom sa prispôsobujeme časovo, tematicky aj materiálom.

Pri takýchto náročných predsavzatiach vzniká tlak. Pre koho potrebujeme denne zaznamenávať pocity v art-journali? To sa ani nedá, pretože po určitom čase sa radosť vytratí. Nie múza, nie inšpirácia, ale radosť z toho, pre čo sme sa na začiatku tak nadchli.

Nakupujeme materiál, ktorý ani nepotrebujeme, len preto, že je novinkou v obchodoch. Mnohí majú neskutočné zásoby silikónových formičiek, foamiranu či papierov, ktoré v živote nepoužili ani nepoužijú. Skúšajú stovky techník, ale v svojich prácach používajú stále tie isté. Zmena je predsa posun vpred. Buďme tou zmenou. Napríklad príroda nikdy nevytvára rovnaký kus. Všimli ste si to? Každý jej poklad je jedinečný. Niektoré z rastlín potrebujú čas, kým dozrejú do krásy. Taká je aj naša tvorba. Hľadajme sa, skúšajme, čo nám je blízke, najbližšie. Nerobme milión kópií z vlastného originálu. 

Ďalšou našou chybou je falošnosť. Mali by sme pochváliť kvalitný výsledok, a nie takmer nevynaloženú námahu na projekt, v ktorom nie je nápad, pocit, originalita, vlastné ja, jednoducho nič. Potom vzniká falošný dojem o tom, že dotyčný človek fakt na to má, ide mu to od ruky, dokonca, že má talent. Sám sa potom pasuje do pozície umelca, tvorí takmer denne a .... stagnuje. Selektujme, rozdeľujme zrno od pliev, aj keď v dnešnej dobe je to tak ťažké. Nemusíme komentovať a lajkovať všetko čo sa nám dostane do zorného poľa.

Áno, je to vášeň, ale neprepadnime jej, nestávajme sa od nej závislí až natoľko, že sa staneme nenásytnými, že prídeme o zážitky s rodinou, o poznávanie nádherných miest, o uskutočňovanie prekvapení.

Obálka od scraperky, ktorá sa mi dostane do rúk, je vždy otváraná s úctou. Často je v nej prekrásny darček, pár milých slov, alebo len samotná ATC, ktorá je vyjadrením toho, že "nemusím, ale CHCEM".