streda 13. mája 2015

Súkromné očko

Jeden múdry bradatý (vousatej) pán raz povedal:
"Umenie je najvyššia radosť, ktorú človek dáva sám sebe."

Tento príspevok bude tak trochu o dávaní. Štedrí a dobrí ľudia, ktorí nezištne niečo darujú, vyjadrujú v samotnom darovaní radosť. Je to cítiť a je to aj vidieť. Nerobia to preto, aby niečo dostali naspäť, ani preto, aby potlačili výčitky či oslobodili sa od jarma zla, ktoré spôsobili.

Robia to prirodzene, Od srdca, dokonca z hĺbky srdca. 
Je to iba maličký moment, v ktorom sa môžeme rozhodnúť niečo darovať. Ale ten moment má v sebe obrovskú energiu, silu, lásku a je jedinečný.

Ak sa takáto chvíľa vo vás prejaví, neváhajte a darujte. Úsmev, objatie, slovo.
Alebo aj tag.
Tento je špeciálne pre Olinku H. Dúfam, že sa jej bude páčiť.





A ak si chcete vyrobiť podobný na darovačku, stačí vám kúsok plátna, ako podklad naň nanesieme biele gesso, vysušíme a postriekame sprejmi a vodou. Prebytočnú vodu odsávame papierovými obrúskami a proces opakujeme, kým nie sme s pozadím spokojní. 
Cez šablónku nanesieme pomocou špachtle a modelovacej pasty vzor a znova vysušíme. Odtlačíme pár pečiatok, nalepíme elementy a hotovo. 
Okraje môžeme skrášliť zlatou farbou a ako každá správna visačka, mala by mať aj táto dierku na prevlečenie stužky alebo šnúrky.








2 komentáre: