piatok, 3. marca 2017

Pár slov, s ktorými nemusí každý súhlasiť...




Chcem dnes niečo napísať. Napísať o trpezlivosti a radosti. O šteklivom pocite, keď človek otvára obálku. A aj o tom, ako sme zabudli triediť umenie a gýč.



Začnem svojou úvahou. My, ľudia, sme často nenásytní.. Nestačí nám to, čo máme, potrebujeme vlastniť všetko zo všetkého. A to, ako vieme, nie je možné. Prakticky, finančne, mentálne, emocionálne. Žiadny človek nie je dokonalý. A každý má svoje prednosti a nedostatky. Často sa ale stáva, že si ich zamieňame. Nedostatky uprednostňujeme, vyzdvihujeme a naopak, nehľadáme alebo si nevšímame svoje prednosti. Svoj talent. Svoje pozitívne vlastnosti. Namiesto toho intenzívne pracujeme na vyšperkovaní zbytočností. Prejdem rovno k scrapbookingu. Berieme si na rohy do radu všetky súťaže, výzvy, vymieňačky, žiadosti do design team-ov, bezhlavo nakupujeme, najlepšie každý druh vo všetkých farbách. Projektom sa prispôsobujeme časovo, tematicky aj materiálom.

Pri takýchto náročných predsavzatiach vzniká tlak. Pre koho potrebujeme denne zaznamenávať pocity v art-journali? To sa ani nedá, pretože po určitom čase sa radosť vytratí. Nie múza, nie inšpirácia, ale radosť z toho, pre čo sme sa na začiatku tak nadchli.

Nakupujeme materiál, ktorý ani nepotrebujeme, len preto, že je novinkou v obchodoch. Mnohí majú neskutočné zásoby silikónových formičiek, foamiranu či papierov, ktoré v živote nepoužili ani nepoužijú. Skúšajú stovky techník, ale v svojich prácach používajú stále tie isté. Zmena je predsa posun vpred. Buďme tou zmenou. Napríklad príroda nikdy nevytvára rovnaký kus. Všimli ste si to? Každý jej poklad je jedinečný. Niektoré z rastlín potrebujú čas, kým dozrejú do krásy. Taká je aj naša tvorba. Hľadajme sa, skúšajme, čo nám je blízke, najbližšie. Nerobme milión kópií z vlastného originálu. 

Ďalšou našou chybou je falošnosť. Mali by sme pochváliť kvalitný výsledok, a nie takmer nevynaloženú námahu na projekt, v ktorom nie je nápad, pocit, originalita, vlastné ja, jednoducho nič. Potom vzniká falošný dojem o tom, že dotyčný človek fakt na to má, ide mu to od ruky, dokonca, že má talent. Sám sa potom pasuje do pozície umelca, tvorí takmer denne a .... stagnuje. Selektujme, rozdeľujme zrno od pliev, aj keď v dnešnej dobe je to tak ťažké. Nemusíme komentovať a lajkovať všetko čo sa nám dostane do zorného poľa.

Áno, je to vášeň, ale neprepadnime jej, nestávajme sa od nej závislí až natoľko, že sa staneme nenásytnými, že prídeme o zážitky s rodinou, o poznávanie nádherných miest, o uskutočňovanie prekvapení.

Obálka od scraperky, ktorá sa mi dostane do rúk, je vždy otváraná s úctou. Často je v nej prekrásny darček, pár milých slov, alebo len samotná ATC, ktorá je vyjadrením toho, že "nemusím, ale CHCEM".

3 komentáre:

  1. Pięknie napisane (ufam ,że translator dobrze przetłumaczył) ...nie doceniamy tego co mamy...za mało w nas wdzięczności za dużo zachłanności. sama czasem się gubię ....pozdrawiam

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Janka, veľmi pekne napísané. Núti to zamyslieť sa nad sebou, tvorbou, životom. Ty vieš takéto úvahy napísať tak, že sa dostanú pod kožu.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Bardzo piękny i potrzebny wpis!!!

    OdpovedaťOdstrániť