Opozitum, aké tvorí čierna farba s bielou, je najvýraznejším medzi farbami. Deň a noc, jin a jang, svetlo a tma. Asi najviac by som tento vzťah medzi farbami vyjadrila slovami Mariána Geišberga:
Na čiernu sa najviac chytá biela,
aj s kámoškou zlostnou a že je žltá.
Do rána je dúhou očepčená,
do krvava ako čierna vdova.
Čierna s bielou sú tak trochu jedno.
Ako závoj keď má ženská deň.
Za čiernu sa kľudne vydá biela.
Do čierna sa sfintí, na pohreb.
K paradoxom márne hľadáš slová,
zvykli si byť asi farebné.
A keď niekto veľmi tvrdí: "áno",
myslí asi ,predovšetkým, nie.
Čiernym na biele sa argumenty značia,
čiernym na čierne si nepoznačíš nič.
A keď čierna hľadá svoje biele miesta,
zavše pritom štrajchne o komín.
K paradoxom márne hľadáš slová,
zvykli si byť asi farebné.
A keď niekto veľmi tvrdí: "áno",
myslí asi ,predovšetkým, nie.
Moja čierna a biela je s takýmto výsledkom:
