Chcem dnes niečo napísať. Napísať o trpezlivosti a radosti. O šteklivom pocite, keď človek otvára obálku. A aj o tom, ako sme zabudli triediť umenie a gýč.
Začnem svojou úvahou. My, ľudia, sme často nenásytní.. Nestačí nám to, čo máme, potrebujeme vlastniť všetko zo všetkého. A to, ako vieme, nie je možné. Prakticky, finančne, mentálne, emocionálne. Žiadny človek nie je dokonalý. A každý má svoje prednosti a nedostatky. Často sa ale stáva, že si ich zamieňame. Nedostatky uprednostňujeme, vyzdvihujeme a naopak, nehľadáme alebo si nevšímame svoje prednosti. Svoj talent. Svoje pozitívne vlastnosti. Namiesto toho intenzívne pracujeme na vyšperkovaní zbytočností. Prejdem rovno k scrapbookingu. Berieme si na rohy do radu všetky súťaže, výzvy, vymieňačky, žiadosti do design team-ov, bezhlavo nakupujeme, najlepšie každý druh vo všetkých farbách. Projektom sa prispôsobujeme časovo, tematicky aj materiálom.
Pri takýchto náročných predsavzatiach vzniká tlak. Pre koho potrebujeme denne zaznamenávať pocity v art-journali? To sa ani nedá, pretože po určitom čase sa radosť vytratí. Nie múza, nie inšpirácia, ale radosť z toho, pre čo sme sa na začiatku tak nadchli.
Nakupujeme materiál, ktorý ani nepotrebujeme, len preto, že je novinkou v obchodoch. Mnohí majú neskutočné zásoby silikónových formičiek, foamiranu či papierov, ktoré v živote nepoužili ani nepoužijú. Skúšajú stovky techník, ale v svojich prácach používajú stále tie isté. Zmena je predsa posun vpred. Buďme tou zmenou. Napríklad príroda nikdy nevytvára rovnaký kus. Všimli ste si to? Každý jej poklad je jedinečný. Niektoré z rastlín potrebujú čas, kým dozrejú do krásy. Taká je aj naša tvorba. Hľadajme sa, skúšajme, čo nám je blízke, najbližšie. Nerobme milión kópií z vlastného originálu.
Ďalšou našou chybou je falošnosť. Mali by sme pochváliť kvalitný výsledok, a nie takmer nevynaloženú námahu na projekt, v ktorom nie je nápad, pocit, originalita, vlastné ja, jednoducho nič. Potom vzniká falošný dojem o tom, že dotyčný človek fakt na to má, ide mu to od ruky, dokonca, že má talent. Sám sa potom pasuje do pozície umelca, tvorí takmer denne a .... stagnuje. Selektujme, rozdeľujme zrno od pliev, aj keď v dnešnej dobe je to tak ťažké. Nemusíme komentovať a lajkovať všetko čo sa nám dostane do zorného poľa.
Áno, je to vášeň, ale neprepadnime jej, nestávajme sa od nej závislí až natoľko, že sa staneme nenásytnými, že prídeme o zážitky s rodinou, o poznávanie nádherných miest, o uskutočňovanie prekvapení.
Obálka od scraperky, ktorá sa mi dostane do rúk, je vždy otváraná s úctou. Často je v nej prekrásny darček, pár milých slov, alebo len samotná ATC, ktorá je vyjadrením toho, že "nemusím, ale CHCEM".