nedeľa, 27. októbra 2013

Happiness is not destination...


Toto LO vzniklo bez akéhokoľvek premýšľania, spontánne... roztiahnime krídla a preleťme životom ľahko ako motýľ :)

«

To LO powstalo bez jakiegokolwiek przemyślenia... rozciagnijmy skrzydla i przelećmy zyciem lekko jak motyl :)




Credit: Paper Way of life7 dots Studio, masks TCW, Craftfun, washi tape DT, chipboard Et cetera BoBunny, stickers Wonderland 7 dots Studio, pergamen paper, Gesso Ranger, Distress Ink faded jeans & aged mahogany Ranger,emboss powder Tinsel Silver Papermania, wings serviette Papillon Carte postale, photo authentique postcard 1913

streda, 23. októbra 2013

Spomienky



Dnes som sa naladila jesenne. Niekto by povedal, že tyrkysová nemá s tým nič spoločné , ale ja mám rada práve bláznivú jeseň. Takú jeseň, na akú nikto nie je zvyknutý. Nie tekvicovú, nie helloweenovú, nie žiarivú, nie žlto-oranžovo-červenú. Mojim cieľom bude dnes povýšiť ju nad leto (viem, viem, teraz mnohí namietate, že aj tak práve leto je vašim obľúbeným obdobím roka). Čím som staršia, tým väčšmi ma fascinuje jeseň. Pripomína mi veľmi detstvo, školské zbery šípok a vence z voskovými kvetmi a voňavý čaj a ukladanie dreva, oberanie jabĺčok a hrušiek, náš jarmok... Mám ju rada. Preto som sa nechala uniesť osobnými spomienkami pri tvorbe tohto tzv. "configuration" boxu. Každá vecička má svoj význam, pre mňa sú to chvíle strávené s blízkymi osobami, aj tými, ktoré pri mne už nie sú. 
Mnohokrát si myslíme, že farby niečo symbolizujú. Na prednáškach nám bolo vždy odprezentované, ktorá farba čo znamená, ktorá na nás vplýva pozitívne či negatívne, teplo alebo chladne, ktoré sú komplementárne a analogické, čo všetko znamenajú, ako na nás vplývajú a podobne. Ale to, že niekto obľubuje čiernu a iný ju nanávidí, závisí v konečnom dôsledku od človeka. Nie od farby. Preto pre mňa jeseň vyzerá hnedo-tyrkysovo-zlato-biela:) Som divná?
Aj tak si raz vyrobím tyrkysovú tekvicu :)





Darček pre Melisu


Sú ľudia, na ktorých človek myslí a ktorých má rád, aj keď ich v živote nevidel. Pred dvomi rokmi som sa spoznala s Martinkou. Iba tak, virtuálne, prostredníctvom nemenovaného časopisu, ktorý vydáva zvuky ako mačka:) a v ktorom sme ako bloggerky (spolu s tromi ďalšími dievčatami) mali tú česť hosťovať. 
Teraz sa Martinka teší na bábätko a ja som ani po dvoch rokoch neprestala s ňou udržiavať kontakt. Cítim, že je dobrým človekom, skvelou manželkou a myslím, že bude i vynikajúcou mamičkou.
Pre jej dcérku som pripravila darček - minialbum. V kútiku duše dúfam, že sa jej bude páčiť. Keďže nie som veľmi výrečná, predstavujem ho radšej vo fotografiách.